Domáci prezývajú Etnu aj Mongibello, čiže vysoká hora. Už od nepamäti je opradená mnohými legendami, ktoré si predávajú ľudia z generácie na generáciu. Pre Grékov predstavovala jednu z brán do podsvetného kráľovstva boha Háda. Iní vraveli, že priamo pod ňou má Hefaistos svoju dielňu a keď pracuje Etna chŕli lávu všade navôkol.

Cesta nahor sa kľukatí krásnou kopcovitou krajinou, v ktorej sú vysadené vinice a okolo malé mestečká. Práve oblasť Etny patrí k významným miestam pestovania viniča vďaka veľmi úrodnej lávovej pôde. Z jej svahov pochádza obľúbené biele víno Cataratto s príjemne korenistou chuťou.

Popri ceste a miestami aj na nej, stretávame pasúce sa ovce, kravy alebo kozy. Život tu je ťažký, ale Sicílčania nepatria k ľuďom, ktorí by sa sťažovali. Čim viac sa blížime, Etna sa z minúty na minútu stáva majestátnejšou. Vrchol sa skrýva do bielej dymovej clony vychádzajúcej z jej útrob. Pod Etnou sa rozlieva prenikavo čierne lávové more.  V jeho vlnách sa topia ostré kamene rôznych veľkostí a bizarných tvarov. Všetko navôkol nie je len čierne, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. Medzi kameňmi sa objavujú malé farebné kvety, ktoré získavajú vďaka tomuto pozadiu prenikavo sýte farby.

Tu pod Etnou je svet úplné iný, ako svet tam dolu. Všetko je podriadená náladám veľkej hory. Ak sa rozhodne premeniť lúku plnú kvetov na lávové more, bez varovania tak spraví. Ideme na malý výstup na blízky kráter „Cratere dell´Eruzione 2001“ (2005 mnm), stojaci len pár metrov od centrálneho parkoviska. Na jeho vrchol vedú dve cesty. Prvou sa kráter obchádza a pozvoľna stúpa a druhá vedie strmo nahor. Ide sa síce ťažko, nohy sa šmýkajú pod lávovým prachom premiešaným s malými ostrými kamienkami, ale stojí to zato.

Sedím na kameni a pozorujem tú neskutočnú krásu. Kto si Etnu zamiluje,  toho len tak ľahko nepustí. Nechá tu kúsok srdca a pri každom pohľade nahor bude túžiť sa sem vrátiť. Z okraju krátera človek dovidí až k brehom Iónskeho mora. Priamo pod kráterom Silvestri, leží malý, do červena sfarbený fotogenický kráter.

Neďaleko parkoviska je niekoľko drevených domčekov. Sú plné všemožných suvenírov od výmyslu sveta. Drevené police sa prehýbajú pod sladkými likérmi, lokálnymi vínami, alebo čiernymi soškami  z všadeprítomnej lávy. Ešte niečo je pre oblasť Etny typické. Je to med. Aj tu sú tri predajne medu mnohých farieb, chutí, ochutené orieškami, pistáciami, mandľami či ovocím. Aby to nebolo príliš ľahké, ochotný predavač vám z každého naberie na lyžičku na ochutnávku.

Etna, to je úplne iný svet na aký je človek zvyknutý.

FOTO:  Tomáš Kubuš