Chuť piva patrí medzi príjemné pocity súvisiace s uvedomovaním si žiadostivosti po potrave či inom ukojení zmyslov. V prípade piva ide o útok na dvojicou základných chuťových vnemov horké – sladké.  V spojení  s „vôňou sladu, čo pokoj nedá“ ako spieva Štefan Cvoliga a zrakovým vnemom  oroseného pohára, v ktorom farba moku pripomína tekuté zlato, pivo spĺňa všetky predpoklady, aby prilákalo väčšinu smrteľníkov. Ak k týmto faktorom pridáme smäd, na fyziologickej úrovni sa pomerne rýchlo vytvára podmienený reflex. Vznik podmieneného reflexu je rýchlejší ak je spojený so silným emocionálnym zážitkom, najmä radostným. Pivo ho ponúka.

Človek je tvor spoločenský a podvedome vyhľadáva druhých ľudí.  Pivo je symbolom túžby po spolupatričnosti a  spolupráci. S pivom sa ľahšie konverzuje a situácie pri pive sa odrazu stávajú menej formálnymi. Menší formalizmus robí z formálnych skupín veľmi rýchlo neformálne spoločenstvá, kde sa napätie a negatívne emócie odbúravajú omnoho rýchlejšie. Je možným liekom na odbúranie stresu. „Poď na pivo“ – výrok, ktorý má pre náš emočný mozog množstvo významov. V konflikte to znamená, poď sa udobriť, preberieme to, vysvetlíme si to, je nádejou, že bude dobre. V časoch osobnej krízy je tento výrok symbolom svojpomocnej psychoterapie, z ktorej sa nezriedka vyvinie terapia skupinová. Prežívanie pozitívnych emócií, radosti a šťastia vyvoláva  potrebu „podeliť sa“ o pozitívnu energiu, ktorú produkujeme. A keďže sú emócie nákazlivé ako vírus, nezriedka sa končí malá oslavka krčmovým “beerfestom“.

Prečo práve pivo? Oslovuje najširšie masy a podporuje ľudskú prirodzenosť v podobe združovania sa, ktorej sa nám v dnešnej dobe individualizmu a súťaženia máli. Posedenie pri pive nám vracia k podstate, že človek je produktom spoločnosti, produktom socializácie. Hovoriť sme začali až keď bolo s kým. Skupina nás formuje, usmerňuje naše správanie a poskytuje spätnú väzbu, dáva hranice našim túžbam a poskytuje možnosť spolu vytvoriť hodnotu vyššej kvality.

Vyjadruje sa psychologička Mgr. Svetlana La Garde