Môj životný príbeh s Cestou

Narodil som sa v roku 1981 v Piešťanoch. Po ukončení štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave, som v roku 2003 nastúpil do rozbehnutého rodinného podnikania. Následne som sa až do roku 2009 aktívne zaoberal rozvojom medzinárodnej distribučnej siete špecializovaných zdravotníckych produktov.

Ukončenie vysoko produktívnej a čisto materiálne orientovanej fázy môjho života na seba nenechalo dlho čakať. Globálne trhové prostredie vyžadujúce nekompromisné výkony sa podpísalo na mojom zdraví. Neúspešné, intenzívne a rok trvajúce snaženie prísť na príčiny rýchlo progresjúcich zdravotných problémov v rámci jedinej oblasti medicíny, mne dovtedy dôverne známej, ma prirodzene rovnakou dynamikou vystrelilo do oblasti celostnej medicíny.

Postupným štúdiom Cesty som prenikal širokým spektrom procesov v oblasti celkového ľudského zdravia. Terapeutickým programom u Brandon Bays a jej manžela Kevina Billeta som prišiel na príčiny mojich zdravotných problémov a práve Cesta odhalila príčiny ich vzniku a bola to Cesta, ktorá ma z nich vyliečila.

Cesta

Cesta vo svojom učení venuje veľký priestor práci s mysľou a učí zachytávať, rozpoznávať a trvalo odstraňovať nezdravé vzorce správania, ktoré fungujú ako naši vlastní vnútorní sabotéri. Ako? Jednoducho tým, že v rámci terapeutického sedenia Cesty je klient prirodzene svojou vlastnou inteligenciou, pozorujúc emócie v tele a pracujúc pozorne s vlastnou mysľou, skúseným terapeutom navedený do momentu, kedy v jeho živote došlo k nezdravej, nevedomej reakcii a vytvoreniu takéhoto presvedčenia. Ide o proces vedomého prežitia vlastnej spomienky. Živo v prítomnom okamihu, tak ako keby sa odohrávala práve teraz. Dôraz je kladený na plné emocionálne prežitie celej situácie a kompletné ústne pomenovanie všetkého, čo sa v danom momente deje. Prirodzeným výsledkom je skutočné, hlboké a konečné odpustenie druhým a najmä sebe.

Cesta nie je pre každého

Dnes súhlasím s autorkou metódy, keď tvrdí, že Cesta nie je pre každého. Odpoveď na otázku prečo? napovie viac. Pretože sú takí, ktorí vyššie riadky spochybnia, ich vnútorní hlas ostro kritizuje práve v týchto momentoch, posudzuje, porovnáva, zosmiešňuje, bagatelizuje či tvrdo odmieta. V hlave prebieha proces, ktorý sa celý postup snaží pochopiť, predstaviť si, nájsť nedokonalosti, jednoducho dokázať, že nefunguje. Veľkú skupinu tvoria ľudia, ktorí ich vlastný životný príbeh drží spútaných na jednom mieste. Či ide o utrpenie akéhokoľvek charakteru, alebo len železnú košeľu v podobe zvyku – na tom veľmi nezáleží.

Cesta nedáva, Cesta berie

Spôsob práce s metódou zbavuje nezdravých presvedčení, životných omylov, ilúzií o tom, čo je skutočné a čo nie, nezdravých reakcií, fyzických ochorení, seba-limitujúceho správania. Postupne tak vracia človeku spojenie so sebou samým v priestore čistého bytia.

Cesta totiž nič neučí, nie je to dokonca ani terapia v pravom zmysle slova. Nie je terapeut a ten druhý. Brandon ľudí, ktorí sa rozhodnú prejsť celým programom Cesty priamo označuje ako praktizujúcich Cestu (z angl. „The Journey Practitioner“). V procesoch Cesty nie je učiteľa ani žiaka. Len dve ľudské bytosti, z ktorých jedna si témou už vo vlastnom živote prešla a druhá tak práve koná.

Takto vnímam Cestu ja, takto mne metóda pomohla a to je pre mňa dostatočné na to, aby som si dovolil tvrdiť, že Cesta jednoducho funguje univerzálne!

Viac na www.medante.com.