Ste často unavený, máte dlhodobo tráviace ťažkosti, svrbenie kože, bolesti hlavy, ťažkosti s dýchaním? Poviete si „určite som na niečo alergický“. Pôjdete k lekárovi a ten vám na základe všetkých prístupných vyšetrení  nezistí  žiadnu alergiu. Čo ďalej? Veď príznaky sú stále. Čo to môže byť ak nie alergia? Na takto položenú otázku je možná nasledujúca odpoveď. Z medicínskeho hľadiska naozaj nie  všetko čo sa na alergiu podobá, je aj alergia. Možnou príčinou vašich dlhodobo trvajúcich ťažkostí môže byť intolerancia. Je to precitlivenosť, ktorá nemá podklad v imunologickom mechanizme, ale môže byť spôsobená enzýmovou poruchou (nedostatočná funkcia alebo tvorba určitého enzýmu). Najčastejšie sa stretávate s intoleranciou potravín, ktorá je značne známa. Menej známou však je histamínová intolerancia (HIT). Čo to teda vlastne je a prečo vzniká?

HIT – histamínová intolerancia je stav, kedy dochádza k nerovnováhe medzi prísunom histamínu a  schopnosťou odbúrať ho. Na základe toho vznikajú histamínové prejavy. Táto nerovnováha môže byť spôsobená zvýšeným obsahom histamínu v potrave, prísunom uvoľňovačov histamínu v potrave, alebo prísunom látok blokujúcich enzým, ktorý histamín rozkladá (diamínooxidáza). Príznaky môžu byť spôsobené aj nadmerným vyplavením telu vlastného histamínu z granúl mastocytov.

Prejavy histamínovej intolerancie sú známe už dávno, avšak jej dôkaz je možný až v súčasnosti. Diagnostika nie je jednoduchá, pretože podobné príznaky ako má histamínová intolerancia spôsobujú aj iné látky (ďalšie biogénne amíny, sulfity).

Pri diagnostike HIT je dôležité, aby lekár zvažoval a vylúčil aj ďalšie možné príčiny klinického obrazu. Pri kožných prejavoch treba zvážiť či nemajú alergický pôvod, pri zažívacích ťažkostiach či nejde i potravinovú intoleranciu, zápalové črevné ochorenia alebo o tzv. syndróm dráždivého čreva. Pri bolestiach hlavy sa môže jednať o migrénu neurologického pôvodu. Ak netolerujete mliečne výrobky vznikajúce fermentáciou a mlieko je u Vás v pohode, je vysoká pravdepodobnosť, že pôjde o histamínovú intoleranciu a nie laktózovú intoleranciu. Ak neznášate výrobky z akejkoľvek múky, pri ktorých sa použili kvasnice, aj vtedy treba myslieť na HIT.

Kde všade sa možno s histamínom stretnúť? Bežne sa nachádza vo väčšom či menšom množstve v potravinách. V čerstvých potravinách je histamínu málo, skladovaním jeho množstvo narastá. A zvyšuje sa aj fermentačnou činnosťou mikroorganizmov (baktérie, kvasinky, huby). Typickými predstaviteľmi potravín s prirodzene vyšším množstvom histamínu v čerstvom stave sú paradajky, baklažán, špenát. Potravinami s obsahom látok, ktoré vo zvýšenej miere uvoľňujú histamín z buniek sú hlavne citrusy a surový bielok. Medzi látky, ktoré ovplyvňujú činnosť diamínooxydázy patrí alkohol a aj mnohé lieky. Niektoré konzervačné – stabilizačné látky, farbivá a zvýrazňovače chuti môžu spôsobiť zvýšené uvoľňovanie ale aj spomalené odbúravanie histamínu. Pre lepšiu orientáciu  ponúkame tabuľku s vhodnými a nevhodnými potravinami.

Čo teda jesť?

V prvom rade je dôležité doslova „ prekopať“ svoj jedálny lístok a stravovacie návyky. A odmenou bude pozitívna zmena zdravotného stavu. No povedzte, nechceli by ste sa zbaviť migrény, začervenania, svrbenia, tráviacich ťažkostí, opuchov? Dôležité je vylúčiť jedlá, nápoje, potraviny a pochutiny, po ktorých pozorujete takmer vždy ťažkosti.  V tomto prípade nie je nízko-histamínová diéta až taká prísna. Ak však máte pocit, že ťažkosti máte po všetkom čo zjete, je potrebné nasadiť veľmi prísnu nízko-histamínovú diétu.  Ak po určitom čase diéty nastane zlepšenie, môžete postupne jednotlivé druhy zakázaných potravín opäť zaradiť do stravy. Avšak vždy len po jednom druhu a v malom množstve. 

Dôležité je ustriehnuť si čerstvosť potravín, vyhýbať sa potravinám krátko pred lehotou spotreby a vôbec nekonzumovať potraviny po dátume spotreby. Množstvo histamínu sa varením nemení. Tu je rozhodujúci čas skladovania. Preto je dôležité, aby sa pacienti trpiaci HIT vyhýbali prihrievaným potravinám skladovaným v chladničke. V dlhšie skladovaných potravinách dosahuje histamín klinicky významné hodnoty oveľa skôr, ako sme schopný zachytiť našimi zmyslami, že potravina je pokazená.

Napriek vysokému obsahu bielkovín je obsah histamínu v čerstvom mäse až na kuracinu pomerne nízky. Preto jedlá pripravené z čerstvého mäsa by nemali spôsobovať problémy. Mäso sa však väčšinou necháva odležať a rôzne sa „pácuje“. V takom prípade množstvo histamínu veľmi rýchlo stúpa. Mierne zvýšenie spôsobuje aj mrazenie. Ak však čerstvé mäso rýchlo a hlboko zmrazíme a po rozmrazení ihneď spracujeme a konzumujeme, malo by byť bezpečné. Pozor na opakované rozmrazenie a zmrazenie! Jednoznačne sa treba vyhýbať mäsám a mäsovým výrobkom z konzervy. Inak veľmi obľúbené a diétne kuracie mäso je nevhodné.

Bezpečná je aj konzumácia čerstvých, prípadne rýchlo a hlboko zmrazených rýb. Tu je dôležité, aby sa ryba ihneď po vylovení vypitvala, spracovala a skonzumovala alebo sa zmrazila. Ryby obsahujú veľké množstvo enzýmu histidín, ktorý sa veľmi rýchlo rozkladá na histamín. Preto je dôležité aby ryby boli úplne čerstvé.

HIT a alergia majú veľa spoločného no ich pôvod je celkom iný. U alergie ide o precitlivenosť sprostredkovanú imunitným systémom a u HIT ide o enzýmovú nedostatočnosť. Rovnaký však majú účinok histamínu na organizmus. Preto je veľmi dôležité, aby ste pri príznakoch navštívili lekára, ktorý určí správnu diagnózu. Až na jej základe sa môže začať so správnou liečbou. Vždy treba začať s úpravou stravy, ktorú poradí lekár, alebo výživový poradca so skúsenosťami. Nikdy to nerobte sami, pretože nevhodným stravovaním ochudobňujete organizmus o dôležité vitamíny a minerály potrebné pre správne fungovanie tela. A až keď sú napriek nízko-histamínovej diéte príznaky stále neznesiteľné, až vtedy treba pridať farmakoliečbu.