|
||||
Melanóm je zhubný nádor, ktorý vzniká malígnou premenou melanocytov (buniek kože tvoriacich pigment). Býva lokalizovaný predovšetkým na koži , ale nezriedka sa objaví v oku, na slizniciach či hocikde v tele. Patrí k najzákernejším a najzhubnejším nádorom pre svoju schopnosť rýchlej tvorby metastáz s letálnym koncom. Metastázy sa môžu objaviť aj niekoľko rokov po odstránení melanómu z kože. Celosvetovo má výskyt melanómu neustále stúpajúci trend. Každý rok sa počet novozistených melanómov u obyvateľov väčšiny európskych krajín zvýši o 5 %. Tento nárast sa v poslednom čase ustálil v niektorých krajinách severnej a západnej Európy najmä v mladšej vekovej skupine. Predpokladá sa, že sa v týchto krajinách prejavil vplyv viacerých programov v primárnej a sekundárnej prevencii tohto zákerného ochorenia.
Výskyt melanómu narastá viac než výskyt ktorejkoľvek inej malignity. Objavuje sa u stále mladších jedincov a zaberá významné miesto medzi chorobami ľudí v produktívnom veku. Za posledných 35 rokov sa výskyt melanómu zvýšil štvornásobne.
Melanóm sa môže vyskytnúť v každom veku, ale zriedkavo sa objaví u deti do desať rokov. Najčastejší vek u pacientov s melanómom sa udáva medzi 30 - 40 rokom a 55 - 70 rokom života. Výskyt melanómu u mužov a žien sa pohybuje rôzne, podľa veku, u ľudí mladších ako 40 rokov sa melanóm vyskytuje častejšie u žien ako u mužov, ale po 65 rokoch sa objavuje dvakrát častejšie u mužov ako u žien. U žien sa zvýšil najmä výskyt začínajúcich melanómov, u mužov bol zaznamenaný nárast melanómov s horšou prognózou. Lepšia prognóza ochorenia býva u pacientov z lepších sociálnych skupín. U žien so svetlým typom kože sa melanóm najčastejšie vyskytuje na dolných končatinách, menej na ramenách a na tvári, u mužov je maximum melanómov lokalizovaných na chrbte a prednej strane hrudníka. U ľudí s tmavým typom kože sa melanóm najviac objavuje na chodidlách a v okolí nechtov.
Príčiny zmeny pigmentovej bunky na melanómovú bunku sú nejasné. Na vzniku ochorenia sa zúčastňujú najmä dva faktory: genetická náchylnosť (svetlý typ kože) a prostredie, v ktorom sa človek pohybuje (UV lúče, geologická poloha). Jedna tretina melanómov vzniká z rôznych pigmentových névov, ale dve tretiny melanómov vznikajú na klinicky normálnej koži. Pri vzniku ochorenia zohrávajú úlohu rôzne genetické faktory, výskyt mnohopočetných a atypických névov na koži, vrodený fototyp kože. Najviac ohrození sú ľudia so svetlým typom kože (tzv. keltskej rasy), s fototyom I. a II. Riziko vzniku ochorenia sa priamo úmerne zvyšuje s počtom znamienok, vrodených, získaných, atypických. Pri viac ako 50 névoch sa zvyšuje riziko vzniku melanómu dvojnásobne. Rizikoví sú pacienti po transplantáciách a pacienti na dlhoročnej imunosupresívnej liečbe.
Vystavenie sa ultrafialovému žiareniu je známy rizikový faktor pri rozvoji väčšiny melanómov. Predpokladá sa, že až 80 % nových melanómov vzniká v dôsledku zvýšeného vystveniu kože slnečnému žiareniu. Reakcia ľudskej kože na slnečné žiarenie nie je rovnaká. Opakované spálenie citlivej kože zvyšuje riziko melanómu, nebezpečné je spálenie v detskom veku a spálenie do pľuzgierov. Pravidelné dovolenky pri mori zvyšujú riziko melanómu, rizikové sú pobyty pri mori v zime. Nárazové opaľovanie je rizikovejšie ako chronické. Nárazové slnečné žiarenie, najmä v detskom veku, sa považuje za príčinu melanómu hlavne u mladších pacientov. Melanóm sa po výraznom spálení kože môže objaviť aj v takej lokalite, ktorá nebola vôbec slnku vystavená (napr. v oblasti pod plavkami).
U osôb, ktoré často vyhľadávajú solária je 3-krát vyššia pravdepodobnosť vzniku melanómu. Z hľadiska vážnych následkov nadmernej expozície UV žiareniu na zdravotný stav človeka Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) preradila zdroje solárií z kategórie „pravdepodobne spôsobujúce rakovinu“ do kategórie „spôsobujúce rakovinu“.
Melanóm sa väčšinou vyskytuje na miestach, kde ho možno zachytiť v začiatočnej fáze nádorového rastu, v čase, keď ide o úplne vyliečiteľné ochorenie. Jedna štvrtina pacientov však prichádza na prvé vyšetrenia s prognosticky nepriaznivými typmi melanómov.
Melanóm je iný Melanóm vo väčšine prípadov býva na prvý pohľad iný ako okolité névy. Diagnostika melanómu sa opiera o ABCDEF kritéria, ktoré v mnohých prípadoch pomôžu diagnostikovať vyvíjajúci sa melanóm. (ABCDEF ?kritéria susp. melanómu: 1. Asymmetry (asymetria ložiska). 2. Border notching (nepravidelné ohraničenie). 3. Color variegation (nepravidelná farba). 4.Diameter > 6mm. 5.Elevation (vyvýšenie). 6. F (funny looking lesion) „smiešne“ vyzerajúce ložisko – iné ako ostatné v okolí. Veľký diagnostický problém robia atypické a bezpigmentové melanómy. Typický MM sa nedá charakterizovať pre jeho mimoriadnu morfologickú mnohotvárnosť. V praxi existuje viac klinických foriem melanómu. Odlišujú sa v klinickom obraze a v rôznom biologickom správaní. Základom úspešnej liečby melanómu je jeho včasné chirurgické odstránenie s dostatočným bezpečnostným okrajom.
Pre melanómy sú charakteristické dva extrémy: na jednom konci spektra sú pacienti s malými a tenkými melanómami, ktorí sú prakticky úplne vyliečení rozšírenou chirurgickou excíziou, na druhej strane spektra sú pacienti s generalizovaným metastatickým postihnutím ochorenia, u ktorých sú liečebné možnosti veľmi obmedzené a je pravdepodobnosť prežitia len 6 – 9 mesiacov.
Primárna prevencia vzniku melanómu Zásady správneho opaľovania, používanie opaľovacích prostriedkov s ochrannými UVA a UVB faktormi zodpovedajúcimi kožnému fototypu, miestu pobytu a dĺžke opaľovania, plánovanie športových aktivít bez rizika spálenia kože, informovať o škodlivosti solárií.
Sekundárna prevencia vzniku melanómu Pravidelné samovyšetrovanie kože, znalosť základných klinických rysov začínajúceho melanómu – ABCDEF kritéria, skríningové programy (EMD – Európsky deň melanómu).
Eliminácia UV žiarenia a sledovanie rizikových jedincov sú hlavné faktory, ktoré môžu redukovať zvyšujúci sa výskyt melanómu. Včasná a správna diagnostika melanómu je určujúci faktor pre zlepšenie prežívania pacienta. |
||||
|