Šturec potrebuje pomoc
Autor: aka
Šturec potrebuje pomoc

Mohutné torzo vyslúženého plavidla so slávnou minulosťou vidno už z diaľky. Remorkér Šturec bol zapísaný do zoznamu technických pamiatok pred dvomi rokmi. Na jeho palubu vedie vratká lávka a strmé schodíky...


Z Dunaja ho na breh bratislavského prístavu vysunul lodný výťah. Lodnú vrtuľu a kormidlo stále pokrýva vrstva lastúr a stoviek mäkkýšov. Hrubé riečne nánosy pod čiarou ponoru boli všade, dobrovoľníci sa však už pustili do obnovy starej lode. „Stále je tu veľa roboty,“ hovorí ukazuje stavebný inžinier Vladimír Novák, ktorý spolu s partiou nadšencov venuje tejto lodi už pár rokov značnú časť voľného času. Aj ako predseda občianskeho združenia Slovenský plavebný kongres, ktoré sa stalo gestorom jej rekonštrukcie.

 

„Chceme Šturec obnoviť taký, aký naozaj bol. Hoci už nebude schopný prevádzky, nepotrebujeme z neho mať akúsi potemkinovskú dedinu,“ tvrdí ďalší dobrovoľník Juraj Bohunský z podniku Slovenská plavba a prístavy, bývalý redaktor odborného časopisu a autor niekoľkých kníh s lodnou tematikou.

 

Cenná minulosť

Starý remorkér poriadne nahlodal zub času. Naokolo čakajú na opravu zhrdzavené plechy, práchnivejúce drevené súčasti. Z tankov sa už odborne odčerpali hektolitre vody „Všakovakého haraburdia sme už odtiaľto vyniesli na jeden veľkokapacitný kontajner,“ spomína Novák. Útroby lode sú však samé zaujímavé tajomstvo. V kormidelni na hornej palube sa stále krúti obrovské kormidelné koleso. V podpalubí sa v strojovni ukrývajú unikátne lodné dieselové motory. Pre lodníkov bývalo plavidlo dlhé mesiace ozajstným domovom. Dokazujú to aj pozostatky kuchyne, kde sa varilo na peci s originálnym naftovým horákom. Strava sa podávala cez okienko, sedelo sa v jedálni, v ktorej takisto zostal pôvodný nábytok. V kúpeľni sa krčí práčka, síce už „automatika“, ale z éry nezničiteľných socialistických tatramatiek. V „spoločenskej miestnosti“ sú funkčné tapetované sedačky.

 

Mnohé zničili vandali

Šturec kedysi brázdil Dunaj takmer po celej jeho dĺžke, od Čierneho mora až po prístavy v Nemecku. „Posádku obvykle tvorilo 14 lodníkov, no na istých úsekoch trasy pristupovali ďalší: traťoví kormidelníci, colníci, rádiotechnici,“ vysvetľuje Karol Puha, lodný kapitán na dôchodku, ktorý sa plavil na remorkéri rovnakého typu. Každý z nich mal v lodi svoj obytný priestor. Z tých kajút dýcha história. Na prvý pohľad je zrejmé, ktorá patrila „šéfovi“ a ktoré len tým „obyčajnejším“. Na dverách sú dokonca menovky, vnútri leží na pričniach niekoľko originálnych uniforiem. „Škoda len, že mnohé artefakty zničili vandali,“ vzdychne si Bohunský.

 

Peniaze sú rozhodujúce 

Koľko peňazí treba na rekonštrukciu? „To sa nedá presne vyčísliť. Základný hrubý odhad je 100 až 150-tisíc eur. Ak by sme všetko chceli urobiť dokonale, táto suma zrejme nebude konečná,“ zdôrazní Novák. Len obnova jediného historického železničného vozňa si žiada najmenej 30-tisíc eur. A čo je oproti vagónu takéto obrovské plavidlo? „Tak sto až stopäťdesiattisíc by sme potrebovali aspoň ako základ,“ uvažuje. Kapitán Puha ho s úsmevom doplní: „Len farieb potrebujeme takmer tonu! A kilogram vyjde na 22 eur!“

 

Pomôžu aj nezamestnaní

Do obnovy sa záchrancovia Šturca najnovšie chystajú zapojiť aj nezamestnaných. Tí totiž tento rok v rámci národného projektu obnovy kultúrneho dedičstva zveľaďujú nielen ruiny hradov či chátrajúce kaštiele, ale napríklad aj zachované vojenské bunkre. Grant v sume 8800 eur získal cez projekt aj tento remorkér. „Už sme oslovili úrad práce v Komárne. Chceme, aby nám v druhom polroku pomáhali minimálne dvaja nezamestnaní z tohto okresu. Jednou z úvah je totiž prinavrátiť plavidlo na miesto, kde bolo kedysi skonštruované. O definitívnom umiestnení obnovenej pamiatky je však predčasné hovoriť,“ poznamená Novák. Dodal, že by radi na túto prácu získali skutočných „fachmanov“, ktorých kedysi práca v komárňanských lodeniciach živila. Zamestnať vraj dokážu aj menej kvalifikovaných. „Pre nás to tiež bude nová skúsenosť. Veríme, že si navzájom vyjdeme v ústrety a pomôžeme dobrej veci.“