Gény na tanier ije vzrušujúca kniha Judith Finlaysonovej. Prístupným spôsobom približuje komplexný výskum doktora Davida Barkera a obracia naruby zažité predstavy o pôvode najbežnejších chronických chorôb súčasnosti, ktoré nám vraj odovzdali rodičia prostredníctvom svojich génov.

Znamená to, že vaše zdravie sa nezačína vami. A ak máte deti, vami sa ani nekončí. Dá sa vnímať ako dedičstvo. Základy má vybudované na kvalite vývoja vašich orgánov v maternici. Pokiaľ ide o genóm, je to vlastne kombinácia génov (ktoré ste priamo zdedili od rodičov) a modifikácií v ranom veku, ktoré boli dôsledkom rôznych vplyvov okolitého prostredia. Tie ovplyvňujú, ako presne sa gény exprimujú. Svoju úlohu zohrávajú aj iné faktory, ale dnes už vieme, že epigenetické zmeny, ktoré sa odohrávajú počas raného vývoja, majú najsilnejší vplyv na dlhodobé zdravie.

„A ako som povedala – ak máte deti, vaše zdravie sa vami nekončí,“ píše autorka v knihe Gény na tanieri.„Presne tak, ako má vaše zdravie korene v skúsenostiach vašich predkov, aj zdravie vašich vnúčat sa začína práve u vás. Preto dbajte na to, čo jete. Ovplyvní to životy vašich vnúčat.“

Vďaka epigenetike - relatívne mladému vednému odboru - sa dozvedáme, že príčinou súčasnej epidémie obezity, cukrovky, srdcovo-cievnych ochorení či rakoviny je čosi oveľa zložitejšie než len samotná dedičnosť. Zárodky mnohých z rizík spájaných s rozvinutím týchto chorôb vznikli počas prvých tisícich dní vášho života od počatia, k ich formovaniu však významne prispel aj životný štýl a zážitky vašich rodičov a starých rodičov.

Tak ako minulosť vašich predkov ovplyvnila vás, ovplyvníte aj vy budúcnosť svojich detí a vnúčat. Výživnou stravou a dostatočným pohybom môžete zabezpečiť dobré zdravie nie len sebe, ale aj budúcim generáciám.

Gény na tanieri vám naservírujú najnovšie epigenetické poznatky ľahko stráviteľným spôsobom, vďaka ktorému lepšie porozumiete nie len svojim génom, ale aj rozmanitým faktorom, ktoré ich ovplyvňujú.

Prečítajte si krátky úryvok:

Jeho tvrdenie, že srdcové ochorenia sú dôsledkom dlhodobého procesu, ktorý sa začal nedostatočnou výživou v maternici, väčšina vtedajšej medicínskej komunity považovala za holý nezmysel. Niektorí vedci sa dokonca rozhodli, že mu dokážu, že sa mýli (a jeden z nich sa neskôr stal jeho blízkym kolegom a priateľom). No nepodarilo sa im to. Doktor Barker zatiaľ s kolegami pokračoval v práci. Publikoval mnohé štúdie, ktoré vysvetlili súvislosti medzi nedostatočnou výživou v tehotenstve a negatívnymi vplyvmi na zdravie detí.
Všetko sa preňho začalo meniť na prelome tisícročí. V roku 2000 prominentní americkí vedci, ktorí jeho predpoklady predtým vnímali veľmi skepticky, publikovali článok v odbornom časopise Paediatric and Perinatal Epidemiology. Uviedli, že ich jeho tvrdenia napokon presvedčili. David Barker bol o niekoľko rokov neskôr pozvaný prednášať na prestížnom National Institutes of Health (Národnom inštitúte zdravia), najväčšej biomedicínskej výskumnej agentúre na svete. Bola to skutočná pocta, ktorá dokázala, že jeho výskum fetálnych príčin ochorení sa už nepovažuje len za hypotézu, ale za fakt.