Očné vady majú svoju príčinu v mnohých aspektoch. Za veľkou časťou z nich je na vine spôsob života, dedičnosť, ale aj celkové starnutie populácie. Krátkozrakosť, ďalekozrakosť alebo astigmatizmus sú snáď najčastejšími príčinami, ktoré oční špecialisti každoročne diagnostikujú u takmer polovice Slovákov. Mnoho ľudí ale neprikladá svojmu zhoršujúcemu sa zraku dostatočný význam, k očnému lekárovi nechodí a problémy so zrakom často riešia nákupom lacných okuliarov v obchodoch.

„Vo Fokuse sa snažíme intenzívne komunikovať, aby sa Slováci starali o svoj zrak pravidelne. Je totiž najvyšší čas, keďže z našich dlhodobých meraní vyplýva, že každý tretí zmeraný Slovák používa nesprávnu dioptrickú korekciu alebo ju nepoužíva vôbec, napriek tomu, že by mal,“ vysvetľuje Martin Slaný, odborný garant očnej optiky FOKUS a dodáva: „Prevencia je kľúč a zdá sa, že trend nestarania sa o svoj zrak sa začína obracať. Ročne ku nám prídu tisícky Slovákov, ktorí majú začínajúci či pokročilý problém so svojim zrakom. Sme radi, že práve oni tieto symptómy nepodceňujú, pretože neskôr by potenciálne problémy so zrakom mohli prerásť ťažšie riešiteľných až nezvratných poškodení. Vďaka včasnému zachyteniu problému so zrakom vieme pristúpiť ku správnej korekcii a prispieť tak k potlačeniu či spomaleniu progresie problému.“

Prevencia problémov so zrakom je kľúčová z niekoľkých dôvodov. V prvom rade, mnohé očné choroby a problémy so zrakom, ako napríklad katarakta (šedý zákal), glaukóm (zelený zákal) alebo degenerácia sietnice, majú tendenciu postupovať pomaly a bez výrazných príznakov vo svojich počiatočných štádiách. „To znamená, že mnoho ľudí si nevšimne problémy so zrakom, kým sa nevyvinú do pokročilých štádií, kedy je liečba ťažšia a môže byť už neskoro na obnovenie zraku,“ upozorňuje ďalej Martin Slaný.

Medzi tri najčastejšie príčiny zlého videnia a pridružených bolestí hlavy či očí, patria myopia, hypermetropia a astigmatizmus.

Krátkozrakosť (čiže myopia)

Touto rozšírenou chybou trpí až tretina populácie. Ľudia trpiaci krátkozrakosťou majú problémy s ostrením predmetov, ktoré sú vo väčšej diaľke. Často býva diagnostikovaná už v školskom veku a väčšinou súvisí s rastom oka, kedy oko narastie do väčšej dĺžky alebo má podklad vo zvýšenom zakrivení rohovky alebo šošovky. Táto vada môže byť samozrejme objavená aj v neskoršom veku, avšak okolo 25. roku života sa rast vady spravidla zastaví. Krátkozrakosť je možné riešiť okuliarmi alebo kontaktnými šošovkami, v prípade detí špeciálnymi okuliarovými šošovkami, ktoré je možné nájsť v sieti očných optík Fokus. Krátkozrakosť najčastejšie obmedzuje v riadení vozidiel, sledovaní televízie a pri práci alebo štúdiu.

Ďalekozrakosť (čiže hypermetropia)

Táto chyba sa prejavuje veľmi rozostreným videním na blízko. Oko toho, kto trpí touto chybou, býva príliš krátke alebo má jeho optické prostredie menšiu lomivosť, čo posúva ohnisko až za sietnicu. V mladosti sa vada nemusí vôbec prejaviť, pretože majú oči ešte schopnosť zaostriť. Keď ale oko zaostruje neustále, objavujú sa bolesti hlavy, oboch očí, prechodne zahmlené videnie, únava a podobne. Ďalekozrakí ľudia väčšinou používajú len okuliare (približne 66 % z nich), ďalších 5 % osôb postihnutých touto chybou používa šošovky a zvyšok zrak koriguje striedaním šošoviek a okuliarov.

Astigmatizmus

Veľmi často sa táto chyba vyskytuje spolu s krátkozrakosťou či ďalekozrakosťou a je spôsobená nepravidelnosťou oka. Rohovka alebo šošovka nemá ideálne zakrivenie, ale je zdeformovaná do elipsoidného tvaru. Rozostrené videnie má človek trpiaci astigmatizmom do diaľky aj na blízko. Záleží na stupni vady. Astigmatizmus nemusí byť vo svojej podstate ani rozoznaný. Príznaky sa násobia v zhoršenom osvetlení, kedy má človek väčší problém rozpoznávať drobné detaily.

„Očné vady ako sú krátkozrakosť, ďalekozrakosť alebo astigmatizmus sa dnes dajú naozaj účinne riešiť. Človek sa nemusí trápiť celý život tým, že vidí rozmazane. Stačí navštíviť očných špecialistov a absolvovať vyšetrenie zraku aspoň raz ročne,“ uviedol Martin Slaný pri príležitosti Svetového dňa zraku a ďalej dodal:„Pozitívnym znamením však je, že už dnes môžeme povedať, že zaznamenávame rastúci trend zvýšenej starostlivosti o zrak u Slovákov a veríme, že aj častou návštevou optiky a optometristov dokážeme časom prispieť k tomu, že sa náš zrak bude aj naďalej zlepšovať,“ uzavrel Martin Slaný.

Odborník radí:

• Vyšetrenie u očného lekára či optometristu by ste mali absolvovať aspoň 1x ročne
• Pri akýchkoľvek problémoch so zrakom je dobré čo najskôr navštíviť očného lekára alebo optometristu, aby ste predišli vývinu ďalších problémov so zrakom
• Pri celodennej práci za počítačom je dobré dodržiavať pravidlo 20-6-20, tzn. každých 20 minút je dobré preostriť a pozrieť na objekt vzdialený zhruba 6 metrov po dobu 20 sekúnd
• Pri práci s počítačom či inými obrazovkami je dobré používať sklá (dioptrické alebo aj bez dioptrií) s tzv. anti-modrým filtrom, ktorý chráni pred škodlivým modrým svetlom. To vyžarujú obrazovky digitálnych zariadení a prispieva k bolestiam hlavy a očí, ako aj k nespavosti